Na tejto metóde najviac nadchne jeho na jednej strane jednoduchosť – na druhej strane neskutočná prepracovanosť a význam každej maličkosti s ktorou pracuje. Pani Montessoriová, talianska lekárka, prispôsobila všetok „hrací“ alebo ak chceme „pracovný“ materiál dieťaťu a jeho vývinovým potrebám. Tieto potreby odvodila od tzv. senzitívnych období, ktorými každé dieťa prechádza počas svojho rastu –senzitívne obdobia sa špirálovito opakujú, no na vyššom stupni už pracujú s vyššou pridanou hodnotou. K podporným argumentom tejto metódy pre mňa patrí fakt, že každú jednu hračku, ktorú pani Montessoriová vytvorila, vyrobila na základe pozorovania detí, doslova na základe ich žiadosti, nikdy nie iba jednoduchým bádaním v prostredí oddelenom od detí.
Pre mňa základným pilierom tejto pedagogiky sú: dávam ti slobodu pracovať v rámci vymedzených hraníc, no v rámci týchto hraníc si úplne slobodný. Správam sa k tebe tak, ako by som chcela, aby si sa správal ku mne – svojim vystupovaním toto deklarujem. Nerob všetko za mňa, pomôž mi, aby som to dokázal sám. V Montessori pedagogike sa nikdy neporovnáva a nesúťaží. Dieťa súťaží iba samé so sebou – porovnáva sa jeho rozvoj za určité obdobie a je tu snaha budovať silnú vnútornú motiváciu. Každé dieťa je uznávané ako jedinečné, každý vývoj individuálny. Dieťa má vlastný navigačný systém, ktorému táto pedagogika plne dôveruje.
Jednou zo základných oblastí montessori pedagogiky sú aktivity každodenného života. Táto oblasť je základom, z ktorého vyrastajú ďalšie konáre rozvoja malého človeka. A je to práve táto oblasť, ktorá je najzaujímavejšou pre detičky vo veku 0 – 3 rokov. V podstate je to všetko to, čo si malý človiečik prirodzene sám pýta prvé tri roky, no vediac o týchto potrebách a vediac aké sú dôležité je veľký benefit. Toto porozumenie nám môže pomôcť pochopiť a v tom je hlavná devíza rodiča, ktorý pracuje s týmito princípmi. Je dôležité si uvedomiť, že dieťatko do jedného roka veľmi intenzívne, funguje ako malý „nahrávač“. Malo by vidieť všetko to, na čom sa členovia domácnosti účastnia, vidieť čo najviac zo života rodiny, pretože tieto kvalitné „nahrávky“ sú preňho zdrojom práce pre nasledujúce roky. Vyzdvihuje sa význam nosenia detičiek v šatke, aby videli z vyššieho uhla. Upozorňuje sa na fakt, že dieťatko po narodení – do svojho deviateho mesiaca, žije v stave tzv. externej gravidity – to znamená, že potreba mamičky je vysoká – a hlavne potom potreba byť s ňou fyzicky spojený – nosený.
Prvou obrovskou oblasťou ktorá sa u detí rozvíja je celotelové vnímanie. Bábätko vníma celým svojim telom – vníma teplotu, svoje oblečenie, fyzický kontakt. Malé bábätko vníma seba ako jednotu, a všetky tieto podnety dávajú vzniknúť nesmierne dôležitým nervovým prepojeniam – základom budúceho učenia. Vyzdvihuje sa teda už spomínaný fyzický kontakt, nasýtenie tejto potreby je podkladom pre úspešné zvládnutie ďalších období. Ako naplniť potrebu celotelového vnímania u starších detí? Napríklad taká kúpeľ v gaštanoch alebo iných prírodných materiáloch je fantastická J Samotná voda je výborným elementom pre deti, cítiť ju nielen celotelovo, ale potom aj v rámci rozvíjania jemnej motoriky. V detských centrách je to kúpeľ vo farebných guľôčkach. Deti často vyžadujú hojdanie na rukách, aby pocítili celú svoju váhu. Výbornou pomôckou aj v domácich podmienkach je detská trampolína.
Ďalej sa postupne rozvíjajú horné končatiny – pretože je dôležité si uvedomiť, inteligencia dieťatka sa rozvíja cez jeho ruky. Veľmi rozšírená hyperaktivita u detí je spôsobená v 80% nenasýtením vnútorných potrieb sensitívnych fáz a prebývaním prebytočnej energie v tele dieťatka, ktoré potom pôsobí rušivo a nekontrolovane.
Dieťatko okolo 6-7 m. objavuje nový rozmer svojich rúk – predmety nielen chytá, ale aj púšťa – a na svete je celkom nová hra J Dlane rovnako ako chodilá sú pokryté drobnými dráhami, ktoré smerujú do mozgu – a ich pravidelné precvičovanie dáva za vznik novým a novým kvalitám. Pokiaľ sú kvalitne precvičované a dostanú tú možnosť, ide o obrovskú energiu a potenciál pre rozvoj mozgu –čím viac dráh v obehu, tým viac prepojení a možností. Na mozog tieto podnety pôsobia doslova ukľudňujúco – takže nemožno potom pozorovať u detí hyperaktivitu.
Neskôr sa rozvíja zápästie smerom k prstom – ide o rozvoj jemnej motoriky. Tu sa postupne dieťatko trénuje v pinzetovom a kliešťovom úchope prstami, aby raz mohlo sebavedomo držať ceruzku alebo pero a písať. Preto sa nečudujme, že malý lezúň trpezlivo zbiera drobné smietky z koberca a trénuje si tak svoje pršteky J Prepájanie hemisfér mozgu u dieťatka môžeme pozorovať v období, keď sa už rozvíja spolupráca rúk – predmet si preloží z jednej ruky do druhej, na vyššej úrovni toto prepojenie vidíme napríklad keď už vieme, že nášmu dvojročnému môžeme dať do rúk bublifuk a nechať ho samého tento predmet držať, pretože saponát sa nevyleje – má kontrolu nad oboma hemisférami na takej úrovni, že práca jednej strany nezabrzdí prácu druhej strany.
Jemnú motoriku je možné trénovať za pomoci množstva aktivít, ktoré si ľahučko možno vyrobiť aj doma. Prenášanie celou dlaňou – napríklad obľúbených gaštanov a orieškov. Prenášanie lyžičami a rôznymi inými pomôckami na prenášanie – zvyšujeme náročnosť. Prelievanie vody do nádob rovnakej, neskôr rôznej veľkosti. Práca so štipcami, pomoc pri žmýkaní prádla, triedení ponožiek, vykladanie maminkinej kabelky.. to všetko malé deti nesmierne baví a hlavne rozvíja. Často potom zistíte, že sa doma zaobídete s minimom hračiek a napriek tomu máte šťastné dieťa J
Na princípoch montessori pedagogiky v domácom prostredí budeme pracovať aj v našich Minijasličkách Domko. Plánujeme prispôsobiť aktivity veku detičiek a ich individuálnym potrebám.
Veľa radosti s monte aktivitami <3
Mgr. Dušana Pastuchová